Marta, Trnava

O práci v zahraničí som uvažovala  už niekoľko rokov . Pracovala som v univerzitnej nemocnici a ponúk na prácu v zahraničí  ako zdravotná sestra bolo viacero. Vždy však nastal jeden problém – musela by som vedieť  anglický jazyk . K tomu v tom období som mala malé deti.

Roky plynuli a moja túžba pracovať v zahraničí ma neopustila. Posledným spúšťačom bola reklama, ktorú som videla v novinách : " Pracujte v Nórsku , žite na Slovensku " . Zavolala som na číslo, uvedené v inzeráte, ešte v ten deň. Ani neviem prečo som to urobila. Počas telefonátu na mňa zástupkyňa spoločnosti urobila dobrý dojem, a to tiež posilnilo moju vôľu, skúsiť ničo nové. Neskôr som sa spojila s jednou sestrou, ktorá už v Nórsku pracovala, a to ma presvedčilo. Mala skúsenosť presne v Orange group, a povzbudila ma svojimi argumentami, aby som sa „do toho" dala.

Pred začatím samotnej práce v Nórsku som musel prejsť mnohými krokmi – prvá bola prezentácia o Nórsku, neskôr nasledovali pohovory s uchádzačmi, a potom príprava potrebných dokumentov . Firma mi dala veľmi podrobné informácie , čo a ako mám robiť , kde a ako začať . Pred oficiálnym začiatkom kurzu, organizovanom spoločnosťou, som sa rozhodla učiť  súkromne, dvakrát týždenne . Neskôr sme, popri štúdiu nórčiny, absolvovali  veľa ďalších seminárov , vzťahujúcich sa k práci v Nórsku .

Prvé pracovisko v Nórsku bolo  blízko Lilehameru . Mám na to veľmi dobré spomienky . Nejak extra som sa nebála samotnej práce, či sa jedná o Nórsko alebo Slovensko , pri prechode do nového miestas a človek vždy musí naučiť nové pravidlá. Obávala som sa len jazyka  - do Nórska som mala ísť  prvý krát  a  jazykom som si stále nebola istá. Bála som sa , že nebudem rozumieť všetkému alebo mi uniknú niektoré veci . Viete, práca sestry nie je to isté ako zbieranie jabĺk niekde...

Mám skvelú rodinu , ktorá ma veľmi podporuje a stále mi fandia . Pred prijatím tohto rozhodnutia sme mali" rodinnú radu" , a spoločne sme sa rozhodli, že by som do toho mala ísť.

Momentálne  čakám na nový projekt, som trošku dlhšie na Slovensku.  Väčšinu času som pracovala štyri týždne v Nórsku a dva týždne som mala voľno doma.  Niekedy som musela ostať  v Nórsku trošku dlhšie, ale deti sú už väčšie, a aj manžel má pre to pochopenie, takže to nebolo problém. Naopak, páčilo sa mi, že som sa vracala domov každý mesiac. Rovnako si človek inak organizuje svoj voľný čas, keď na to má prostriedky.

O pracovných rozdiely nemôžem povedať veľa. Na Slovensku som pracovala v nemocnici, bolo to náročné, lebo sme mali veľa práce a málo času. Nemala som prax s prácou v domovoch dôchodcov, ale rýchlo som si na to v Nórsku zvykla. Rovnako aj na ich kultúru. Nie som Nórka, ani nikdy nebudem, ale naučila som sa akceptovať ich štýl práce a rešpektovať ich zvyky. Teraz už viem, že pokora, kľud, žiadny stres a počúvanie pacienta je to najdôležitejšie. To je moja skúsenosť počas jedného roka práce v Nórsku .

Ohľadom voľného času nie som veľmi náročná. Pobyt v dedine blízko Lilehameru som si spríjemňovala výletmi do prírody, prostredie mi pripomínalo naše Slovensko, najmä hory.  Neskôr, na inom projekte v Bergene, som slúžila veľa nočných služieb, takže som cez deň zväčša len oddychovala.

Stále som tiež v kontakte aj so svojimi kolegami , s ktorými som chodila na kurz nórčiny.